Borievka inline team. Názov, nad ktorým sa môže niekto pozastaviť a spýtať sa: „Prečo práve borievka?“ Ale pekne poporiadku.
Na súbežnej ceste, vedúcej popri R1 za mestom Žarnovica v smere na Bratislavu, sa jedného dňa stretli traja bývalí športovci. Dušan Majsniar a Ing. Vladimír Štáner – obaja bývalí československí reprezentanti v biatlone a ja, Mgr. Július Remenár, bývalý československý reprezentant v chôdzi na 50 km. Ako ľudia, ktorí majú šport „v krvi“, sme skúšali rôzne športy, ktoré by ľuďom v strednom veku vyhovovali, ktoré by priniesli potešenie z pohybu a zároveň nekládli veľký nárok na pohybový aparát. A predstavte si! Objavili sme jedinečný šport – kolieskové korčule. To bolo pred štyrmi rokmi /v roku 2006/. Dušan s Vladom ako bývalí biatlonisti nemali problém s pohybom na kolieskových korčuliach, no ja som sa musel najskôr učiť na nich stáť a potom sa aj hýbať a nespadnúť. Šlo to ťažko, no pomohol som si palicami, ktoré používam pri behu na lyžiach. Dnes je to o niečo lepšie, no stále sa máme čo učiť, čo vylepšovať.
Začínali sme úplne rekreačne. Spomenutá cesta je ideálna pre vyznávačov kolieskových korčúľ a popri nej sme objavili ešte trasu Žarnovica – Lukavica – Voznica – Brehy. Výborný asfalt, málo áut a rôznorodý profil trate. Takto sme sa po víkendoch zabávali. No predsa len zvíťazil športový duch, ktorý v nás je a začali sme premýšľať, ako si zmerať sily s ostatnými korčuliarmi. Na internete sme objavili vtedy najbližší pretek Rajecký maratón. Keďže je to pomerne blízko Žarnovice, slovo dalo slovo a my sme sa ocitli snáď na najťažšom preteku, ktorý sa u nás jazdí – cca 22 km takmer stále do kopca. Premiéra dopadlo celkom dobre. Neboli sme poslední, čo nás výrazne povzbudilo. A tak sme ešte v tom roku absolvovali Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde Dušan „vystrelil“ a obsadil prekvapivé 43. miesto. My sme boli na tom o čosi horšie, ale vôbec nám to nezobralo chuť. Ba práve naopak. Povedali sme si, že v roku 2010 absolvujeme viac pretekov a pokúsime sa dohoniť Dušana.
Začal rok 2010. Nepripravovali sme sa nijako. Sem tam sme si v zime zabehali na lyžiach a v podstate sme čakali na príchod teplejších dní. Ako prvý pretek sme si vybrali Prievidzu – seriál Liglass life inline tour 2010. Tam sme si vyskúšali, ako je to pretekať s najlepšími Čechmi a Slovákmi. Samozrejme, najlepší z nás bol Dušan, potom ja a nakoniec Vlado, ktorý mal určité zdravotné problémy. Po tomto preteku sme sa začali vážnejšie zaoberať založením inline teamu, pretože Žarnovica sa stáva čoraz vyhľadávanejším strediskom kolieskového korčuľovania a my by sme chceli podchytiť pre tento šport čo najviac ľudí. Chvíľu nám trvalo, kým v nás dozrelo rozhodnutie, ale po Rajeckom maratóne 2010 sme si definitívne povedali: „Ideme do toho“. A tak sme si my traja sadli a dohodli sa na názve a logu, Vlado vybavil spustenie tejto internetovej stránky a ja som nahovoril prvého človeka, aby prišiel medzi nás – veterána Mirka Vaculčiaka z Banskej Bystrice /mimochodom má 65 rokov a všetkých nás dá „dole“ ako nič/.
A tak sme založili klub „Borievka Inline team“. Vraciam sa k pôvodnej otázke: „Prečo práve borievka?“ Avšak odpoveď vám hneď neprezradím, myslím si, že tí skôr narodení by to mali zvládnuť na prvý šup. A dúfam, že na prvý šup to zvládnu aj tí mladší. Ako indíciu môžem prezradiť, že názov nášho teamu sme akosi jednoducho odvodili od povzbudzujúceho rituálu pred pretekmi. Takto teda vznikol názov „Borievka inline team.“
Všetci, ktorí sa chcete k nám pridať a máte športového ducha, ste vítaní. Naším najbližším krokom bude registrácia neziskovej organizácie a samozrejme snaha o čo najväčší počet ľudí v našom teame. A potom sa všetci traste. Borievka inline team vyrazí dopredu a ukáže všetkým, ako sa jazdí na korčuliach.
Zatiaľ toľko na úvod. Priebežne budeme dopĺňať informácie, ako sa nám darí a kto nový k nám pribudol. A čo dodať na záver? „Športu zdar a inline zvlášť!“